Jednou z oblastí záujmu o etické teórie v praxi sú „medicínske aktivity, ktoré sa týkajú biologických zásahov do ľudského organizmu v záujme jeho liečenia, alebo v záujme optimálnych (prípadne aspoň normálnych- v prípade reštitučných zásahov) činností jeho psychických a somatických funkcii“. Tieto teórie sa v skratke dajú zhrnúť do názvu bioetika. Tento mladý odbor vedeckého usmernenia výskumu sa vďaka rýchlemu vývoju biotechnológii a možností ich použitia rozvíja takým tempom, že etika má čo robiť, aby zhodnotila možnosti dnešnej biomedicíny. Vďaka tomuto vývoju sú dnes možné biomedicínske zásahy, ktoré umožňujú manipulovať s „nedostatkami prírody“ nevídaným spôsobom. Otázne sú však nielen možnosti, ale často aj úmysly s ktorými sa tieto možnosti dosahuje. Preto sa v tejto práci chceme pozrieť na skúsenosti viacerých odborníkov z oblasti etiky a medicínskej praxe, ktorí hľadajú možnosti a hranice biomedicínskeho výskumu a etické možnosti ohodnotenia lekárskeho konania, pri lepšom chápaní ako cieľa medicínskej starostlivosti na jednej strane, tak aj pohľadu na vzťah lekára a pacienta v celom sociálnom kontexte zdravotníctva v modernej spoločnosti.