|
Oliver Rácz, Prof., M.D., Ph.D.
Dátum a miesto narodenia: 7. Január 1947, Košice
Vzdelanie:
1953 - 1965 Základná a stredná škola, Košice
1965 - 1971 Lekárska fakulta, UPJŠ, Košice
1972 - 1976 Štipendium v Budapešti, Maďarská akadémia vied.
1992 Docent v odbore biochémia, UK, Bratislava.
2009 Profesor medicíny, Budapešť Hungary
Predchádzajúce pozície:
1977 - 1992 Lekárska fakulta, UPJŠ, učiteľ, výskumník
1993 - 1995 Predseda akademického senátu UPJŠ
1998 - 2011 Člen akademického senátu Lekárskej fakulty, UPJŠ
1994 - 1997 Predseda, Univerzitná rada Slovenskej republiky
1997 - 2000 Prorektor, UPJŠ, Košice
Súčasná pozícia:
Vedúci, Ústav patologickej fyziológie, Lekárska fakulta, UPJŠ.
Miskolc University, Fakulta zdravotníctva, Odd. Nanobiotechnológie,
Garant a poradca, Odd. klinickej chémie, Cumulus ltd., Košice
|
|
Ako vyriešiť spor medzi Hippokratovou prísahou a súčasným systémom zdravotnej starostlivosti?
Hippokratova prísaha (v modernizovanej podobe) je dodnes základným etickým zákonom medicíny, ale na druhej strane je jasné, že systém zdravotnej starostlivosti môže fungovať len na základe pravidiel ekonomiky. Rozvoj medicíny v 20. a 21. storočí úzko súvisí so zavedením nových diagnostických metód, terapeutických postupov a liekov. Ich cena je však mimoriadne vysoká. Vzniká problém dostupnosti výdobytkov lekárskej vedy pre široké vrstvy spoločnosti.
Autori si vytýčili za cieľ analýzu možných riešení tohto protirečenia na základe historickej retrospektívy a vlastných dlhoročných skúseností z praktickej medicíny ako aj z oblasti vedeckej a vysokoškolskej pedagogickej činnosti.
V prvej časti práce analyzujú systém lekárskej starostlivosti pred vznikom systému zdravotného poistenia. Na historický prehľad nadväzuje krátky prehľad o rozvoji medicíny od 19. storočia do dnešnej doby. Neustály rast nákladov na systém zdravotnej starostlivosti je realita, ktorá je naviac umocnená skutočnosťou, že vďaka lepších možností liečby chronických ochorení dochádza k výraznému predlženiu doby života ľudí. Náklady na starostlivosť tejto skupiny obyvateľstva sú však oveľa vyššie, ako náklady pre ľudí v mladom a strednom veku.
Rôzne systémy a organizačné formy zdravotnej starostlivosti sú prepracované do detailov. Tieto môžu byť funkčné len v tom prípade, ak absolútny objem zdrojov (a nie vyjadrené ako percentá národného dôchodku) zodpovedá požiadkám. Z toho vyplýva, že financovanie zdravotníctva jednoznačne závisí od celkovej hospodárskej situácie danej krajiny alebo regiónu.
Pri súčasnej ekonomickej situácii v našej krajine nie je možné navrhnúť rýchle riešenia na odstránenie protrečenia medzi základným poslaním medicíny a ekonomickými možnosťami. To však neznamená, že neexistujú účinné a pomerne jednoduché spôsoby na postupné odstránenie problémov.
Za najdôležitejšie považujeme:
- Dôraz na prevenciu ochorení edukáciou širokých vrstiev spoločnosti od detského veku až po starobu. Rozumnou životosprávou (prevenciou obezity, zanechaním fajčenia a znížením konzumácie alkoholu) by sa dali znížíť náklady na zdravotnú starostlivosť až o 30 %.
- Efektívna diagnostika a terapia mnohých ochorení na úrovni prvého (ambulantného) kontaktu.
- Na úrovni nemocničnej starostlivosti zavedenie jednotného systému hodnotenia výkonov. (Jedna z možností je plánované zavedenie systému DRG)
- Na každej úrovni zdravotníctva (vrátane zdravotných poisťovní) dosiahnuť úplnu transparentnosť systému.
- Kontrola pomeru poskytovaných služieb a zisku u každého poskytovateľa. Žiadna hospodárska jednotka nemôže existovať bez zisku, ale neprimeraný zisk bez hodnotného „tovaru“ je nemorálny a je prvým krokom ku korupcii.
- Definovať úroveň starostlivosti, na ktorý má každý občan právo bez ohľadu na jeho postavenie v spoločnosti a upresniť indikácie mimoriadne nákladných diagnostických a terapeutických postupov, ktoré majú byť hradené z verejných financií. Osoby mimo indikačného kruhu by mali tieto vyšetrenia za poplatok alebo v rámci nadštandardných poisťovacích systémov.
- Do výučby budúcich lekárov zaviesť okrem odborných vedomostí aj základné poznatky o fungovaní systému zdravotnej starostlivosti a o legislatíve v zdravotníctve.
Na záver uvádzame dvojicu vlastných názorov na prácu lekárov:
Na lekárske fakulty by mali byť prijatí len mladí ľudia, ktorí by túto profesiu robili aj zadarmo.
Povinnosťou spoločnosti je pre týchto vysoko erudovaných a zanietených odborníkov zabezpečiť také honorovanie (slovo honorár z gréckeho výrazu „honor“) aby svoju vznešenú profesiu mohli vykonávať bez každodenných problémov.
|
